Ľudia majú tendenciu pripisovať svoje neúspechy vonkajším silám, či už ide o nespravodlivého šéfa alebo obyčajnú smolu.
Tento psychologický vzorec správania je známy ako vonkajší lokus kontroly a výrazne obmedzuje osobný rast, uvádza .
Takýto pohľad na svet vytvára stabilné presvedčenie, že život človeka riadi náhoda alebo vôľa iných. V dôsledku toho sa vytráca motivácia vyvíjať úsilie o zmenu situácie k lepšiemu.
Pixabay
Pôvod tohto modelu často spočíva v detstve, kde sa podporovalo prísne dodržiavanie pravidiel bez práva na vlastné rozhodnutia. Príliš ochranárski rodičia nevedome učia dieťa, že jeho osobný prínos nemôže ovplyvniť výsledok udalostí.
Naopak, existuje vnútorný lokus kontroly, pri ktorom človek verí, že je autorom svojho života. Ľudia s týmto postojom veria, že ich činy a rozhodnutia priamo ovplyvňujú výsledky, ktoré dosahujú.
Kľúčovým problémom vonkajšieho locusu je dobrovoľné vzdanie sa a odmietnutie prevziať kontrolu nad vlastným osudom. Vedie to k chronickému stavu bezmocnosti a neustálemu hľadaniu niekoho, na koho by mohli zvaliť vinu na svoje okolie.
Neustále presúvanie zodpovednosti generuje pasivitu a zabíja iniciatívu v profesionálnej sfére. Kariérny rast sa často zastaví, pretože každá ťažkosť sa vníma ako neprekonateľná prekážka.
V osobných vzťahoch sa tento návyk prejavuje ako neochota pracovať na konfliktoch, pričom sa všetko odpíše na „nevhodnú povahu“ partnera. Tento prístup ničí dôveru a vzájomné porozumenie, pretože jeden z účastníkov sa vzďaľuje od riešenia spoločných problémov.
Chronický stres a úzkostné poruchy sú častými spoločníkmi ľudí s výrazným vonkajším lokusom kontroly. Pocit neustálej neistoty tvárou v tvár nepredvídateľnému svetu vážne podkopáva psychickú pohodu.Rozvoj vnútorného zamerania sa začína rozpoznaním vlastnej oblasti zodpovednosti aj za tých najťažších okolností. Musíte si úprimne položiť otázku, aké kroky môžete podniknúť na zlepšenie situácie.
Užitočným cvičením je analyzovať uplynulý deň a vyzdvihnúť udalosti, ktoré ste mohli skutočne ovplyvniť. Postupne si tak precvičíte „svaly zodpovednosti“ a presuniete pozornosť z hľadania chýb na hľadanie riešení.
Spolupráca so psychológom alebo samostatné učenie sa kognitívno-behaviorálnych techník pomáha identifikovať a spochybniť deštruktívne postoje. Tento proces si vyžaduje čas, ale výsledok v podobe pocitu osobnej sily a slobody stojí za to.
Získať vnútornú kontrolu neznamená popierať objektívne ťažkosti, ale pochopiť svoju úlohu pri ich prekonávaní. Je to základný krok k dospelému a vedomému životu, v ktorom sa stávate protagonistom, nie štatistom.
Prečítajte si tiež
- Ako skoré chodenie do postele ovplyvňuje produktivitu: tajomstvo fázy skorého spánku
- Čo robiť, ak je vaše dieťa manipulatívne: ako vytvoriť jednotné pravidlá pre všetkých členov rodiny
