Stojíte pred regálom v supermarkete a snažíte sa vybrať si zubnú pastu, ale desiatky možností vás len zarazia.
Tento známy pocit nepohodlia je priamym dôsledkom paradoxu nadmerného výberu, uvádza .
Psychológovia zistili, že po prekročení určitej hranice zvyšovanie počtu alternatív nezvyšuje, ale dramaticky znižuje našu spokojnosť. Ocitáme sa v pasci, v ktorej každá nová možnosť nerozširuje slobodu, ale len komplikuje rozhodovací proces.
Náš mozog nie je evolučne prispôsobený na spracovanie toľkých informácií naraz. Preťažuje sa pri snahe porovnať všetky parametre, čo vedie ku kognitívnemu preťaženiu a emocionálnemu vyčerpaniu.
Výsledkom je stav, ktorý sa nazýva analytická paralýza, keď sa zaplietame do nekonečného zvažovania pre a proti. To nám bráni urobiť konečné rozhodnutie a prejsť k činom.
Hlavnou brzdou tohto procesu sa stáva strach z prijatia neoptimálneho rozhodnutia. Začíname sa báť, že v budúcnosti budeme ľutovať svoju voľbu, čo vyvoláva silnú úzkosť.
V dôsledku toho buď rozhodnutie odložíme na neurčito, alebo ho urobíme s veľkým vnútorným napätím. Aj po uskutočnení voľby nás stále prenasleduje myšlienka, že niekde bola lepšia možnosť, ktorú sme prehliadli.
Tento pocit vynechania výrazne znižuje spokojnosť s konečným výsledkom, aj keď objektívne bola naša voľba dobrá. Zameriavame sa skôr na hypotetické plusy zamietnutých alternatív než na výhody tej zvolenej.
Ak chcete prelomiť tento začarovaný kruh, začnite tým, že si pred začatím výberu jasne definujete základné kritériá. Vopred sa napríklad rozhodnite, ktoré vlastnosti výrobku sú pre vás rozhodujúce a ktoré sú druhoradé.
Umelo si obmedzte pole výberu, napríklad tým, že zvážite len prvé tri až päť vhodných možností. Táto metóda môže výrazne znížiť kognitívnu záťaž a urýchliť proces bez straty kvality.
Akceptujte, že neexistuje dokonalé riešenie, a namiesto hľadania maxima sa zamerajte na kritérium „dostatočne dobré“. Precvičujte si rozhodovanie v krátkom časovom limite, aby ste sa nenechali unášať nekonečným zvažovaním.
Pamätajte, že premárnený čas a nervy sú tiež cenným zdrojom, ktorý sa nedá vrátiť. Rozvíjaním uvedomelosti a spokojnosti so svojimi rozhodnutiami postupne uvoľníte zovretie paradoxu nadmernej voľby a znovu získate kontrolu nad svojimi rozhodnutiami.
Prečítajte si tiež
- Prečo strácame veci uprostred ničoho: ako funguje fenomén „slepoty z nepozornosti“
- Prečo zabúdame mená hneď po stretnutí s niekým: Ako funguje fenomén „počutého alebo naučeného“
