Všimli ste si niekedy, ako vaša ruka siahne po niečom chutnom počas sledovania televízneho programu alebo vykonávania monotónnej práce?
Ide o klasický príklad emocionálneho prejedania, keď sa jedlo stáva spôsobom, ako vyplniť vnútornú prázdnotu, uvádza .
Náš mozog vyhľadáva ľahké zdroje dopamínu, neurotransmitera zodpovedného za potešenie a motiváciu. Jedlo, najmä sladké a mastné jedlá, poskytuje rýchly prílev dopamínu, ktorý dočasne prehluší pocity nudy.
Fyziologický hlad sa objavuje postupne a je sprevádzaný hmatateľnými signálmi tela, ako je napríklad škvŕkanie v žalúdku alebo mierna slabosť. Na druhej strane emocionálny hlad prichádza náhle a dožaduje sa konkrétneho jedla ako rozmarné dieťa.
Ak neustále ignorujete rozdiel medzi týmito typmi hladu, vzniká silné neurologické prepojenie medzi nudou a hľadaním jedla. Časom sa z toho stane zvyk fungujúci na autopilota, čo vedie k nekontrolovanému maškrteniu.
Hlavné nebezpečenstvo nespočíva v dodatočných kalóriách, ale v podkopávaní dôvery v seba a svoje pocity. Prestanete si uvedomovať svoje skutočné potreby, či už ide o potrebu odpočinku, zaujímavých aktivít alebo obyčajnej zmeny prostredia.
Prelomiť tento začarovaný kruh nie je možné silou vôle a sebaovládaním. Rigidné zákazy len zvyšujú vnútorné napätie a vytvárajú pôdu pre ešte silnejšie zlomy v budúcnosti.
Kľúč k riešeniu spočíva v uvedomení a jemnom presúvaní pozornosti. Vyskúšajte techniku Stop otázka: Pred otvorením chladničky si položte otázku: „Som naozaj hladný alebo sa len nudím?“.
Ďalším krokom je vytvoriť si osobný „jedálny lístok radosti“ – zoznam príjemných činností, ktoré nezahŕňajú jedlo. Môže to byť päť minút cvičenia, vyfarbenie antistresového obrázku, starostlivosť o izbovú rastlinu alebo zavolanie priateľovi.
Začnite tieto činnosti vykonávať vždy, keď sa pristihnete pri tom, že sa vám z ničoho nič chce jesť. Vaším cieľom nie je potlačiť zlozvyk, ale presmerovať energiu novým, užitočnejším smerom.
Časom váš mozog začne vyhľadávať dopamín v týchto nových činnostiach, čím sa preruší asociačné prepojenie „nuda = jedlo“. Posilnia sa nové nervové spojenia, vďaka ktorým sa toto správanie stane prirodzenou reakciou na pauzy počas dňa.
Táto metóda funguje proaktívne, pretože sa zaoberá hlavnou príčinou správania, a nie bojom s jeho dôsledkami. Naučíte sa riadiť svoj emocionálny stav, namiesto toho, aby ste ho okusovali, a znovu získate pocit kontroly.
Postupne začnete lepšie rozumieť signálom svojho tela a rozoznávať svoje skutočné potreby. To je cesta k harmonickému vzťahu s jedlom, kde prestane byť univerzálnou odpoveďou na všetky životné emocionálne výzvy.
Prečítajte si tiež
- Čo sa stane, ak strávite 10 minút denne sami so sebou: neočakávané zmeny vo fungovaní mozgu
- Ako povedať nie bez pocitu viny: Praktický sprievodca ochranou osobných hraníc
