Ľudia sa pravidelne ocitajú v situácii, keď si nemôžu spomenúť na nedávny rozhovor so svojím partnerom.
Tento bežný jav má skôr hlboké neurobiologické a psychologické príčiny, než že by išlo o obyčajnú nepozornosť, uvádza .
Náš mozog funguje v stave emocionálneho vzrušenia alebo stresu inak. Kognitívne zdroje sa v takýchto chvíľach prerozdeľujú na úlohu s najvyššou prioritou prežitia alebo konfrontácie.
Pixabay
V pokojnom stave informácie voľne prúdia medzi hipokampom, ktorý je zodpovedný za pamäť, a prefrontálnou kôrou, ktorá spracováva údaje. Silné emócie, najmä negatívne, narušujú toto jemné nervové spojenie a vytvárajú funkčný blok. Mozog doslova prestane smerovať energiu na zapamätanie si detailov rozhovoru a považuje túto úlohu za druhoradú.
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva hlavný stresový hormón kortizol. Pri dlhodobom pôsobení vysoká hladina kortizolu začne negatívne ovplyvňovať bunky v hipokampe, čím sa dočasne zhorší jeho schopnosť vytvárať nové spomienky. Čím dlhší a intenzívnejší je teda konflikt, tým fragmentovanejšia bude spomienka naň.
Tento efekt sa znásobuje tým, že v zápale hádky sa pozornosť zužuje na vlastné argumenty a sťažnosti. Mozog sa sústredí na formulovanie odpovede a obhajobu svojho stanoviska, pričom odfiltruje všetky ostatné informácie. Prichádzajúce slová partnera jednoducho neprejdú cez tento mentálny filter a nezachytia sa v pamäti.
Ak sa tento mechanizmus nepochopí, situácia môže vyvolať sekundárne konflikty založené na obvineniach z nepozornosti. Partner, ktorého slová boli zabudnuté, sa cíti ignorovaný a nedôležitý, čo pociťuje ako prejav neúcty. Toto nepochopenie skutočných dôvodov vedie k zvýšeniu nedôvery a nevraživosti v páre.
Uvedomenie si, že zabúdanie je fyziologická reakcia a nie prejav ľahostajnosti, samo osebe znižuje žár vášne. Tento prístup umožňuje presunúť problém z roviny osobných krivd do roviny spoločného hľadania riešenia. Začnete pracovať nie proti sebe, ale spoločne proti problému.
Prvým praktickým krokom je naučiť sa sledovať moment, keď sa emocionálne napätie stupňuje. Hneď ako pocítite, že začínate „vrieť“, je užitočné tento stav nahlas verbalizovať a navrhnúť pauzu. Krátka dvadsaťminútová prestávka umožní pokles hladiny kortizolu a návrat pamäťových funkcií do normálu.V pokojnom prostredí pomáha technika aktívneho počúvania a parafrázovania toho, čo ste počuli. Zopakovaním kľúčových bodov partnera vlastnými slovami si ich nielen lepšie zapamätáte, ale aj poskytnete spätnú väzbu o správnosti svojho porozumenia. Táto metóda zapája viacero kanálov vnímania a pomáha vám bezpečnejšie uchovať informácie v pamäti.
Mimoriadne užitočné je tiež vypestovať si zvyk zhrnúť si dôležité domáce rozhovory, najmä tie, ktoré sa odohrávajú v rannom zhone alebo pri večernej únave. Krátke zopakovanie základných dohôd večer, keď sú obaja uvoľnení, pomáha upevniť ich v dlhodobej pamäti. Táto jednoduchá činnosť trvá menej ako minútu, ale výrazne zvyšuje spoľahlivosť komunikácie.
Práca na celkovom emocionálnom pozadí vo vzťahu nevyhnutne zlepší aj vašu schopnosť zapamätať si, čo ten druhý povedal. Pravidelné praktiky znižovania stresu, spoločnej relaxácie a otvorenej komunikácie posilňujú nervový systém. Váš mozog postupne prestane vnímať bežné dialógy ako potenciálnu hrozbu, ktorá si vyžaduje núdzové konanie.
Pochopenie súvislosti medzi emóciami a pamäťou otvára dvere k informovanejšej a empatickejšej komunikácii. Prestanete obviňovať seba alebo partnera z trápnych zlyhaní a sústredíte sa na vytvorenie prostredia, v ktorom bude vaša pamäť fungovať ľahšie. Je to investícia do kvality vzťahu, ktorá sa vyplatí vo vzájomnom porozumení a znížení počtu neopodstatnených konfliktov.
Prečítajte si tiež
- Ako rozpoznať manipuláciu v komunikácii s tínedžerom: 5 fráz, ktoré prezrádzajú skrytý nátlak
- Prečo si začiatky vzťahov pamätáme cez ružové okuliare: ako nostalgia skresľuje realitu
